Odpady inak.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia, nepozná jej význam a nevie zopakovať dokonca ani jej názov, sa stretáva v tomto období s veľkým a zásadným problémom.

Pre tých menej zainteresovaných, ak si v obchode kúpite akýkoľvek výrobok, potravinu alebo elektroniku, ktoré sú zabalené v obale, netušíte, že v rámci kúpnej ceny máte započítaný aj tzv. recyklačný poplatok. Áno, dokonca aj pri maličkom jogurte musí byť v cene jogurtu započítaná cena kelímku – obalu. Túto cenu následne odvedie obchod tzv. organizácii zodpovednosti výrobcov, ktorá tieto poplatky používa na financovanie triedeného zberu. Nie celého, len vybraných zložiek ako sú papier, sklo, plasty, VKM, kovové obaly. O tomto väčšina obyvateľov ani netuší, že triedený zber si vlastne zaplatia vopred. Dokonca ani väčšina obcí nevie, prečo je pre nich triedený zber „zdarma“. Potiaľto je tento príbeh ok.

Spomínané organizácie /OZV/, ktoré financujú triedený zber však majú udelenú licenciu od Ministerstva životného prostredia a keďže sedia na veľkom objeme peňazí, majú aj svoje povinnosti, lebo triedený zber a recyklácia patria k veľkým problémom Slovenskej republiky, ktoré Európska únia sleduje a tieto OZV na majú na plnení cieľov recyklácie veľký vplyv. Bez peňazí by to totiž ako aj v iných sférach nefungovalo.

OZV teda majú okrem iných cieľov a povinností stanovený tzv. „cieľ zberu“, ktorý im počíta na každý rok ministerstvo. Jedná sa o to, že organizácie OZV musia vyzbierať určité množstvo odpadu z triedeného zberu, aby Slovenská republika vedela plniť ciele recyklácie. Podľa ministerstva je tento cieľ taký dôležitý, že stanovilo v zákone, že ak OZV tento cieľ nesplní, príde o svoju licenciu.

To čo sa však verejne nehovorí je fakt, že tento cieľ zberu v roku 2023 nesplnilo až 6 organizácii z 9 a roky pred tým boli tieto čísla ešte horšie. Údaje, ktoré nám poslal anonym, má vraj priamo z ministerstva životného prostredia, teda z toho úradu, ktorý tieto  licencie vydáva, a teda by mal týmto OZV aj odobrať ich licencie. Ministerstvo však nekoná a organizácie, ktoré o tom vedia, sú samozrejme ticho. Údaje, ktorými disponujeme, a ktoré boli získané od ministerstva cez zákon o informáciách, sú za roky 2022, 2023 a 2024.

Jedna z najväčších OZV – NATUR-PACK a.s. nesplnila ciele zberu 3x po sebe, t. j. za všetky sledované roky. Jeho najväčší konkurent ENVI-PAK, a.s. nesplnil ciele zberu tiež opakovane v rokoch 2023 a 2024. OZV NOWAS s.r.o. má rovnaký problém ako NATUR-PACK a.s. a nesplnila ciele ani jeden z uvedených rokov. 2 roky po sebe nesplnili ciele ani OZV ASEKOL SK  s.r.o., E-cycling s.r.o. a SEWA a.s.

Sú len tri organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré predmetné ciele plnia, Reclay Systems s.r.o., ELEKOS a 1. východoslovenská OZV, s.r.o.

Na tak úspešný systém rozšírenej zodpovednosti je to trochu málo, nezdá sa Vám. A ako je možné, že s tým nikto nič nerobí hoci podľa zákona musí?

Prikladám odpoveď z Ministerstva životného prostredia:

Dobrý deň,

dňa 20.01.2025 bola Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“) v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) elektronicky doručená Vaša žiadosť o sprístupnenie informácií (ďalej len „žiadosť“).

Informácie Vám sprístupňujeme elektronicky na Vašu e-mailovú adresu.

Ministerstvo, ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, Vám v súlade s Vašou žiadosťou a v súlade s § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií sprístupňuje požadované informácie nasledovne:

   Ministerstvo zároveň uvádza, že údaje za rok 2025 ešte nie sú k dispozícii.

S pozdravom,

JUDr. Silvia Ondrejková, PhD., LL.M.
odbor práva  

Námestie Ľ. Štúra 1 | 812 35 Bratislava | Slovenská republika

tel.: +421 2 5956 2550

e-mail: info@enviro.gov.sk | www.minzp.sk